Rozvojový strach u detí – strach zo smrti

V súvislosti s pripravovanou druhou časťou knižnej série o detských strachoch ma oslovila mamička 8-ročného chlapca ohľadom jeho strachu zo smrti.

Tento strach síce v knižke Olivia a tajomstvo odvahy nie je zahrnutý, ale poznáme ho aj my doma, moja 5-ročná dcéra sa o túto tému tiež zaujíma. Dokonca si pamätám, že keď som mala cca 6 rokov, som nejaké obdobie kvôli uvedomeniu, že tu nie sme navždy, pravidelne plakala. Strach zo smrti je jedným z vývinových strachov – dieťa si uvedomí ľudskú pominuteľnosť, že raz tu nebudú jeho rodičia a potom ani ono samo.

Tento strach sa začína prejavovať približne od 3. do 5. roku života, kedy deti začínajú chápať, že smrť je nevyhnutná a nevratná. Tento strach môže pretrvávať až do 7. - 9. roku, kedy deti začínajú viac rozumieť a spracovávať pojem smrti racionálnym spôsobom. Ak dieťa zažije smrť blízkeho človeka alebo domáceho maznáčika, môže byť tento strach ešte intenzívnejší.

S dcérou nám pomáha aj to, že sme veriaci, takže sa rozprávame o tom, že Boh, Ježiš a Panna Mária sú v nebíčku, odkiaľ na nás pozerajú a počúvajú nás. To potom uľahčuje prijatie myšlienky, že raz bude aj maminka v nebíčku dohliadať na svoju dcéru. Vždy jej však hovorím, že som ešte mladá, že máme pred sebou veľa času a že to príde až neskôr, keď už ona sama bude veľká a bude mať vlastné deti. (Ozaj to zaručiť neviem, ale nateraz ju to upokojuje.)

Rozprávame sa aj o fungovaní generácií – o tom, ako sa rodia deti, ľudia starnú a že sa to takto stále opakuje dokola. Vysvetľujeme si, že je to prirodzené. Sú to emotívne rozhovory, aj pre mňa dosť náročné, ale tým, že o tom hovoríme, sa táto téma v jej mysli postupne normalizuje a už ju nevníma až tak desivo. Niekedy ma dokonca zaskočí, keď mi z ničoho nič začne rozprávať o tom, že keď raz budem už stará a v nebíčku, tak že ako mi zdola zamáva, aby som ju videla.

Téme sa teda nevyhýbame, no zároveň využívame aj metódu – vďačnosť za prítomný okamih. Nikdy nevieme, koľko času vlastne spolu máme. Ale uvedomíme si, že práve teraz sme tu spolu – živé, zdravé, ľúbime sa a môžeme byť za to vďačné. Preto za to aj každý večer pri zaspávaní ďakujeme. Ak by som náhodou na to zabudla, rada mi to pripomenie, lebo jej robí dobre, keď počuje, že sa poďakujem za to, že ju mám, že je skvelá, že ju ľúbim a že mi robí radosť. Cez deň sa zase snažíme naplno užiť okamihy v objatí a potom si nájsť niečo príjemné, čo môžeme spolu robiť. Tak sa jej pozornosť prenesie na iné praktické aktivity.

Možno toto zhrnutie pomôže aj vám pri rozhovoroch s deťmi.

Ukážku z pripravovanej knihy o zvládaní detských strachov pre vek 3-7 rokov si môžete prečítať TU.

V knihe budú obsiahnuté témy ako strach zo šikanovania, lietania, vody, včiel, hadov, mravcov, tmy, krvi aj injekcií.

Michaela Ray

Autorka & terapeutka