Čo si myslíš o veľrybách? 

(alebo úcta k telu v tehotenstve 

aj po pôrode)

Úryvok z knihy Žitňák & Brňáková: Dojčenie slovom aj písmom

Moja dobrá priateľka Zuzka spomína na obdobie môjho prvého tehotenstva takto: "Najprv prišlo brucho a po nejakom čase Katka." A má absolútnu pravdu. Moje brušisko bolo naozaj obrovské. Zdá sa mi, že všetko, čo som pribrala počas tehotenstva, som nechala v pôrodnici. Pri odchode domov som vážila iba o jedno kilo viac, ako pred tehotenstvom a hravo som si natiahla džínsy, ktoré som nosila ako bezdetná. Pri druhom dieťati to bol pravý opak. Ostalo na mne desať kíl, ktorých nie a nie sa zbaviť. Po treťom pôrode sa mi podarilo dostať sa za nejakú dobu na pôvodnú váhu, myslím tú, ktorú som mala po druhom tehotenstve. Jednu vec som však nikdy nerobila – napriek zmenenému telu som sa počas tehotenstva nikdy nepovažovala za inú ako peknú. A viete prečo? Lebo moja mama často vravela, že telo ženy v očakávaní si zaslúži úctu. A ja som si toto tvrdenie tak silno zabudovala do svojich základov, že zaúčinkovalo nielen vtedy, keď som sa na seba pozerala v zrkadle s rastúcim bruškom, ale aj vtedy, keď som počula iné budúce mamičky, ako o sebe rozprávajú nepekné veci. Hlavne vtedy. 

Aj teraz sa smejem, keď si spomeniem, čo povedal Boris pri vyplňovaní nášho pracovného zošita na tréningu osobnostného rozvoja: "Telo ako dôkaz". Otázka znela, ako vnímame naše telo a on tak vtipne šplechol, že "Prejdem cez kľúčovú dierku". Je to v poriadku, však aj tí najlepší sa majú čo učiť. Napríklad to, že telo si treba vážiť a slová strážiť. Nielen vtedy, keď ide o úspech v podnikaní. 

.....................................................................

700 minút predtým, než sa dieťa narodí (ak sa narodí prirodzene), sa naštartujú v tele matky aj dieťaťa rôzne procesy, ktoré vedú k tomu, aby všetko prebiehalo v najlepšom poriadku. 

 Zdroj: TED goo.gl/q41qSZ

Znamená to, že telo matky a dieťa už vie, že sa blíži k pôrodu. Kto si to v mnohých prípadoch nevšíma, je práve matka. Napríklad ani ja som to nevnímala. Pri prvých dvoch pôrodoch. Vnímala som toľko vecí – že v posledných dňoch som si len ťažko natiahla topánky na opuchnuté nohy, kontrolovala som, či už mám všetko prichystané do pôrodnice. V duchu som nadávala, keď prešiel ďalší deň plný otázok od okolia v zmysle "Ešte si celá??". A popri týchto malichernostiach sa moje telo pripravovalo na ďalšiu úroveň – aby som mohla priviesť na svet dieťa. Nemala som tušenia, aký nádherný komplex rôznych funkcií pracuje v mojom tele v prospech úspechu. 

Tak, ako mnoho matiek netuší, že vo chvíli pôrodu stavajú tretie poschodie dojčenia. Totiž v tej chvíli, keď je všetko v poriadku, všetko je pripravené podľa presného stavebného plánu, vytvoreného samotnou prírodou. My sa však tento plán niekedy pokúšame zmeniť. A myslíme si, že robíme niečo prospešné, lebo si neuvedomujeme, že každé naše rozhodnutie má svoje následky. 

Možno sa pousmejete nad tým, akú myšlienku som mala medzi kontrakciami pri prvom a druhom pôrode. Mám obrovský strach zo zubára, ale pri prežívaní intenzívnych kontrakcií som myslela na to, že by som si radšej dala vytrhnúť päť zubov bez anestézie, ako prejsť týmto. A myslela som to vážne. Keďže myšlienky majú tvorivú silu, neskôr som o tie zuby reálne prišla, síce s anestéziou, ale predsa. No to je už o niečom inom. A aby som vás nenavádzala na predstavy zubárskeho kresla, keď sa bavíme o stavbe dojčenia, vráťme sa na pôrodnú sálu. 

Foto: Lenka Beluská Sýkorová

"Môže byť, že sa niektorým ženám netvorí dostatok mlieka. Väčšinou preto, že už pri pôrode a počas pobytu v pôrodnici nedostali správnu pomoc a riešenia. Nízka tvorba mlieka je v drvivej väčšine situácií spôsobená zásahmi do pôrodu a nesprávnymi radami v prvých pár dňoch po pôrode, keď sa celá tvorba mlieka a množstvo mlieka nastavujú." 

Viac: www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/rozne-temy2


Matky teda prichádzajú do pôrodnice s prsníkmi pripravenými na dojčenie, materské mlieko sa začína tvoriť okolo 16.týždňa tehotenstva. To znamená, že telo sa pripravuje približne pol roka predtým, ako k dojčeniu po pôrode dôjde. Bolo by rozumné začať sa učiť dopravné predpisy a skúmať auto, keď sedíte na skúške, od ktorej závisí, či získate vodičský preukaz? Odpoveď je jasná. A naše telo si je toho vedomé o to viac, že mu ide o niečo oveľa dôležitejšie, ako o možnosť šoférovať. Ono totiž spolupracuje na vzniku nového života. 


"Za začatie dojčenia nie je zodpovedná matka. Naopak. Práve bábätko je vybavené celým arzenálom reflexov a spôsobov správania, ktoré majú po pôrode jediný cieľ: Aby sa uskutočnilo dojčenie. Ak sa bábätko ihneď po normálnom pôrode (bez zásahov) položí na matkinu hruď, tak sa bude plaziť, vysúvať jazýček, oblizovať prsník, postupne sa samo od seba pohybovať smerom k bradavke až dovtedy, kým sa samo neprisaje. A keď sa samo prisaje, prisaje sa väčšinou správne a bude piť mlieko." 

 Viac: www.mamila.sk/clanky-o-dojceni/preco-vzdavaju


To, čo sa udialo vo chvíli, keď sa mi narodilo prvé dieťa, som nemala šancu pochopiť. Nebolo mi totiž umožnené, aby som to pochopila. Na význam myšlienky "Som mama a už nikdy to nebude inak" som márne hľadala odpoveď v sebe, keď bola ukrytá do nádherného spojenia s mojím bábätkom tesne po pôrode. 

S bábätkom, ktoré ležalo na termolôžku, zabalené v perinke na novorodeneckom oddelení a možno hľadalo odpoveď na otázku, kam zmizlo to teplo a bezpečie, tlkot srdca a jemný šum, ktoré ho obklopovali po celý doterajší život. Ja som z toho nič nechápala, zaoberala som sa svojou myšlienkou o význame svojho materstva, prikrytá plachtou na pôrodnej sále.

 

Foto: Lenka Beluská Sýkorová

Z 10 bodov Baby Friendly Hospital Initiave 

4. Umiestniť bábätko v kontakte koža na kožu s matkou hneď po narodení najmenej na hodinu. Podporovať matky, aby sa naučili rozpoznať, kedy je ich dieťa pripravené dojčiť sa a v prípade potreby ponúknuť pomoc.  

Bezprostredný skorý kontakt zvyšuje pravdepodobnosť budúceho úspechu v dojčení. V súčasnosti je zaužívaných priveľa nesprávnych dôvodov na separáciu matiek a detí. Treba sa vrátiť ku školeniu personálu a k zmene postojov      k tejto otázke. 

7. Prevádzkovať systém bedding-in – umožniť matkám a deťom zostať v spoločnej posteli spolu – 24 hodín denne. Rooming-in znamená neustály spoločný pobyt matky a dieťaťa v izbe v spoločnej posteli 24 hodín denne. Bedding-in znamená, že matka a dieťa trávia čas spolu v posteli v kontakte koža na kožu. Personál nerobí matke alebo dieťaťu láskavosť tým, že ich na noc oddelia, aby "nechal matku pospať si". Keď ostanú spolu, pomáha im to "zosúladiť sa" navzájom, pomáha matke učiť sa rozoznávať signály dieťaťa a znižuje riziko naliatia prsníkov a neskoršie problémy  s množstvom mlieka. 

Viac: www.mamila.sk/pre-zdravotnikov/10-bodov-bfhi


Zakaždým, keď budúca mamička hovorí o sebe nepekne, zapne sa vo mne červené svetielko, zabudované              v mojich základoch. Pribúdajúce kilá vo vyššom štádiu tehotenstva pri pohľade do zrkadla môžu evokovať myšlienky, že sa podobáme na veľrybu. Napríklad. Počula som to mnohokrát, ale o sebe som také veci v očakávaní nikdy nehovorila. No predsa, v určitých situáciách by nebolo na škodu podobať sa práve na takú samicu veľryby, najväčšieho cicavca na zemi. Lebo ona nikdy nerieši, čo znamená byť mamou, totiž po pôrode nájde jasnú odpoveď v prítomnosti svojho mláďaťa. 

Viete ako najlepšie pomôcť matke a dieťaťu v rozbehu dojčenia? Sú to tri slová. 

Nechajte ich tak.


Úryvok z knihy Žitňák & Brňáková: "Dojčenie slovom aj písmom"  


36  rokov, tri týždne pred pôrodom :-) Foto: archív autorky