Do minúty amok pominul vďaka tejto metóde

V sobotu mala moja 5-ročná dcéra ráno plávanie, pred obedom tanečnú, popoludní narodeninovú oslavu  u  kamaráta  a  večer  sme  plánovali  odchod  na letisko a presun lietadlom. Prečo sme mali v jeden deň výnimočne toľko aktivít, nejdem vysvetľovať – na to bol dôvod, ale nie je to predmetom tohto článku. Tušila som, že to bude náročný deň, aj keď sa na všetky aktivity tešila, obzvlášť na návštevu rodiny na Slovensku, kam sme sa chystali na krstiny. Manželovi som už ráno spomenula, že je možné, že z tohto všetkého bude preťažená a večer ju chytí nejaký amok, aby sme na to boli pripravení.

Žiadne  z  našich  detí  "neoprašujeme"  len preto, že je niečo náročnejšie než zvyčajne, ale za to sa s deťmi rozprávame a riešime, keď majú s niečím problém. Máme skúsenosti s tým, ako zvládnuť bežné  amoky našich detí v priebehu pár minút a ako im poskytnúť mentálnu podporu, aby sa cítili v pohode aj napriek tomu, že sú napríklad unavené alebo že im spolužiak povedal niečo nepríjemné. Byť pripravená pre mňa znamená ustrážiť si vlastné emócie a v prípade potreby poskytnúť dieťaťu cielenú psychickú "prvú pomoc".

Nevyhýbame sa automaticky všetkému, čo by mohlo dieťa rozrušiť. Ako matka poznám svoje dieťa a tuším, čo spolu dokážeme zvládnuť. Podobne ako keď rodičia púšťajú svoje dieťa na ihrisko – aj keď si tam opakovane rozbije kolienko, vedia, že majú náplasť, ktorou mu ranu zalepia, a dieťa môže pokračovať ďalej. Samozrejme, nepúšťajú dieťa hrať sa na cestu s autami, pretože ak by tam došlo k úrazu, na to nemajú žiadnu adekvátnu "náplasť". Každý rodič pozná svoje dieťa aj svoje schopnosti, vie, aké "náplaste" má k dispozícii, a podľa toho sa rozhoduje, čo jeho dieťa zvládne a čo by mu už mohlo uškodiť.

U nás tento náročný deň prebehol nasledovne: Celý deň sa dcéra cítila  pozitívne. Vyzdvihla som ju z narodeninovej oslavy a viezli sme sa na letisko. Okolo pol šiestej mi hovorila, aký mala skvelý deň. Okolo šiestej však už začala byť unavená, pretierala si rukami oči a zisťovala, kedy tam už budeme.

V kľude sme sa rozprávali, a zrazu dostala amok. Začala plakať a kričať, napínať sa v sedačke, vraj som už príliš dlho hovorila a ona medzičasom zabudla, čo mi chcela povedať. (Hovorila som možno 30 sekúnd v kuse, no ona mala pocit, že to bolo príliš dlho a preto zabudla, čo chcela.)

Náhodný pozorovateľ by si pri tej scéne pomyslel, že sa dieťa správa absolútne neadekvátne: kričí kvôli ničomu, rozhadzuje rukami, vzpína sa, rozčuľuje sa, a možno by mu napadlo, že sa takýmto cirkusom snaží manipulovať rodiča.

Najskôr som jej len skúsila povedať, že si možno za chvíľku spomenie, čo mi chcela povedať. No jej reakcia bola, že sa ešte viac rozčúlila, slzy tiekli potokom a opakovala, že si už nespomenie. Vtedy som si uvedomila, že toto je očakávaný amok z preťaženia a akákoľvek debata o téme, na ktorú sa sťažuje, nevedie želaným smerom. Treba sa zamerať na koreň problému – prečo sa tak cíti.

Uplatnila som metódu PACE & LEAD (naladenie sa a vedenie). Táto metóda v prvej fáze (PACE) znamená, že sa snažíme naladiť na pocity a situáciu osoby, ktorá prežíva veľký stres, hnev, smútok a pod. Až keď sa osoba cíti pochopená, pridáme druhú časť – LEAD, teda vedenie debaty želaným smerom.

PACE: "Miláčik, vidím, že ide na teba amok. Ja to chápem, dnes toho bolo na teba veľa – aj plávanie, aj tancovanie, aj oslava. Rôzne prostredia a teraz ešte aj cestovanie. Rozumiem, že sa cítiš ako keď bábätko zažije za deň veľa a večer sa z toho potrebuje vyplakať."

(Dcéra výraz "amok" pozná, pracujeme s ním bežne. Nie je myslený hanlivo. Je to len informácia pre ňu, že ju práve premohli nepríjemné emócie, ktoré nemá pod kontrolou. Vie, že jej pomôžem tieto emócie zvládnuť, aby ju nemohli ovládať. Uvedomenie si, že sa to deje, že na ňu tieto pocity prišli, jej pomáha získať od nich odstup. Vtedy sa dokáže sama rozhodnúť, že chce tieto nepríjemné emócie pomyselne "odkopnúť".)

Chytila som ju za ruku, aj keď sa mykala: "Ja som tu pre teba a pomôžem ti to zvládnuť."

Dcéra  sa  prestala  vzpínať  a  plač  pomaly  ustal.  Zrazu  otvorila  uslzené  oči,   pozrela  sa na mňa a povedala: "Ďakujem, mami, že sa tak o mňa staráš."

Úplne ma to dojalo. Poďakovala som sa jej, že mi to povedala. Držali sme sa za ruky a začali sme si hovoriť o plánovanej návšteve rodiny a čo by s nimi chcela robiť. (LEAD – odviedli sme pozornosť na inú pozitívnu tému.)

Dcéra je vysoko citlivé dieťa a rôzne druhy amoku sa u nás pravidelne vyskytujú (napríklad keď ju súrodenci – tínedžeri – vysmejú a povedia jej niečo škaredé, keď nemôže mať niečo, čo veľmi chce, alebo  keď  má  nepríjemný  deň  v škôlke).  Bežne  však  tieto  situácie  dokážeme  empaticky  riešiť  a do pár minút sa upokojí.

Tento raz sa nám ho podarilo vyriešiť expresne asi za 30 sekúnd, aj vďaka tomu, že som predpokladala, že nastane, takže ma jej správanie nerozhodilo a nevybuchla som. Tiež pomohlo, že sme zapojili efektívnu NLP (neurolinguisticke programovanie) metódu PACE & LEAD, ktorá sa napríklad využíva aj pri vyjednávaní polície s únoscom alebo s človekom, ktorý chce skočiť zo strechy – teda pri vyhrotených situáciách, kde je druhá strana emocionálne nestabilná.

Ďalšie praktické využitia rôznych NLP metód pre deti nájdete v knihe Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu. 

PS: Môj príspevok nie je o organizácii aktivít a vysvetľovaní, prečo práve v ten deň nebolo možné alebo vhodné niektoré vynechať. Je o tom, že aj keď sú sťažené podmienky, existujú spôsoby, ako mentálne podporiť dieťa.

Jedného dňa môže byť vaše dieťa preťažené, nech už ste akokoľvek málo na ten deň naplánovali. Môže byť preťažené zo školy, z hádky so spolužiakmi alebo z niečoho iného. Aj vtedy sa vám môže hodiť metóda, ktorú tu popisujem.

Život  nie  je  o  tom,  že  sú  vždy  dokonalé  podmienky  –  či už pre nás, alebo pre naše deti. Je však o tom, či vieme na náročnú situáciu adekvátne zareagovať.

Michaela Ray

Terapeutka & autorka