Každé tretie dievča a každý desiaty chlapec na Slovensku v detstve zažije sexuálne zneužitie formou obchytkávania. "Vyšlo nám, že penetratívne formy zneužitia zažilo 5 až 6 percent dievčat a 1 percento chlapcov," hovorí odborníčka na problematiku sexuálneho zneužívania detí Slávka Karkošková o výsledkoch výskumu z roku 2019. Denník N prináša rozhovor na túto tému.

Tieto čísla sú alarmujúco vysoké, ale kvôli hanbe sa o tom radšej nehovorí, čím spoločnosť vlastne umožňuje, aby tento jav pokračoval. A keď sa už aj dieťa zdôverí, často sa mu nedostane pomoci – zase kvôli hanbe, aby sa to "nerozmazávalo", veď čo by povedali ľudia...

Existuje však aj proaktívny prístup.

Pamätám si, keď som mala 19 rokov a išla som na leto pracovať do USA ako pomocná sila v kuchyni v obrovskom letnom kempe, kde trávilo prázdniny asi 1000 detí. Hneď prvý deň si všetok personál predvolalo vedenie a dostali sme hodinovú prednášku o tom, ako predchádzať sexuálnemu zneužívaniu detí – čo všetko je neprípustné, za aké správanie voči deťom by nás vyhodili z kempu alebo podali trestné oznámenie. Rozprávali aj o povinnosti nahlasovať podozrivé správanie. Podobne vyškolili aj deti, aby akékoľvek neprípustné správanie zo strany dospelých bolo nahlásené a riešené.

Prišlo  mi  to  vtedy  prehnané  –  veď  kto  by  už  len  v  tábore  obchytkával  deti?  My,  pracanti       z východnej Európy, také veci predsa nerobíme... Nuž, asi vedeli o štatistikách zneužívania viac, ako  som  ja  tušila.  Pred  20  rokmi  sa  na  Slovensku  o tom absolútne nehovorilo – a už vôbec nie v takej veľkej miere, v akej sa to skutočne deje.

Na Slovensku sa ešte stále niektorí rodičia bránia sexuálnej výchove pre deti, zatiaľ čo už škôlkari sú vystavení zneužívaniu a ani netušia, že to, čo sa im deje, je sexuálne nevhodné správanie. Predstava, že deťom stačí učiť sa o sexualite až vo veku, keď "sa ich to už týka" – teda keď majú 12+ rokov a začína sa im meniť telo – je naivná. Práve preto, že nezohľadňuje ochranu detí.

Aby bolo jasné, nehovorím o tom, že malé deti sa potrebujú učiť o striedaní partnerov, o experimentovaní s vlastným telom či o antikoncepcii. Prvá lekcia sexuálnej výchovy by mala byť na tému hraníc.

• Kde sú hranice môjho tela?

• Čo si ku mne môžu a nemôžu dovoliť ostatní?

• Za akých okolností a kto sa ma môže dotknúť na intímnych miestach?

• Ako zistím, že moje hranice boli prekročené, a kedy sa mám obrátiť na mamu alebo učiteľku?

• Kde sú hranice tela iných ľudí (detí aj dospelých)?

• Čo sa môže robiť a čo sa už nemôže robiť?

(napr. potľapkanie po ramene je OK, ale keď sa 4-ročné dieťa hrá... s penisom otčima, a jemu to príde vtipné, rozhodne to v poriadku nie je.)

• Informácia, že deťom a dospelým prislúchajú iba aktivity zodpovedajúce ich veku, je podobná ako pri šoférovaní, ktoré môžu vykonávať iba dospelí. Tak aj bozkávanie alebo mať bábätko v brušku prislúchajú len dospelým a nie deťom.

Prudérnosť, hanba a prehnaný konzervativizmus v tejto téme idú ruka v ruke s tichým umožňovaním zneužívania detí. Mnohí rodičia sa cítia trápne a nechcú otvárať ani tému, ako vlastne dieťa prišlo na svet. Pritom sa to dá citlivo vysvetliť aj celkom malým deťom, ktoré to práve v tomto veku berú úplne v pohode a vôbec neprežívajú hanbu okolo danej témy.

Napríklad v knižke Som skvelé dieťa je obrázkovou formou načrtnuté, že zajačica má v brušku bábätko, a že sa následne narodilo a drží ho v náručí. Nepíše sa tam nič o akte splodenia ani o tom, z ktorej dierky dieťa pri pôrode vyšlo, a napriek tomu to niektorým rodičom prišlo priveľa a boli pohoršení, že je to pre deti nevhodné. Bola ich menšina, ale aj tak – ako potom hovoriť o ochrane detí, keď už aj téma tehotenstva je pre niekoho príliš?

O tom, prečo sa deti – obete sexuálneho zneužívania – nevedia brániť a aké zdroje by potrebovali ony aj ich matky, aby sa tento jav začal znižovať, som písala v článku minulý rok, keď sa riešilo zníženie premlčacích lehôt pre kriminálnikov, ktorí zneužívali deti.

Michaela Ray

Terapeutka & autorka