Pri únose a nezvestnosti môžeme použiť iba techniky, ktoré ovládame

Tento text pochádza z pera Kataríny Brňákovej, bol napísaný bez využitia umelej inteligencie

Zhon tohtoročného predvianočného obdobia narušila správa, ktorá mnohým rodičom spôsobuje vrásky na čele. Vraj v hlavnom meste došlo k pokusu o únos malého dieťaťa.

Ako matka, ktorá zažila nezvestnosť svojho dieťaťa dlhých 47 dní a nevedeli sme, či odišiel dobrovoľne, alebo ho niekto nútil, hlboko súcitím nielen s matkou, ktorá informáciu zverejnila, ale aj so všetkými rodičmi, ktorí si pokladajú otázku: "Čo by som na jej mieste spravil/a  ja?"  

Jedna z najdôležitejších vecí je uvedomiť si, že ako ľudia a ako rodičia v krízových situáciách môžeme použiť na riešenie danej situácie len to, čo sme sa naučili, odpozorovali predtým. Máme obrovské vnútorné zdroje, ktoré sa dajú aktivovať, ale aby sme to dokázali, potrebujeme vedieť, AKO to urobiť. 

To, či spanikárime, odpadneme, alebo dokážeme duchaprítomne konať, závisí aj od úrovne vnútornej sily. Nielen tej fyzickej, ktorú často trénujeme a rozvíjame vo fitku. V krízových situáciách sa môže stať, že ani chlap ako hora nedokáže vyhodnotiť situáciu a koná skratovo. 

Od nezvestnosti môjho syna prešli dlhé tri roky. Za tú dobu šírime osvetu o podstate rozvíjania vnútornej sily, reziliencie (odolnosti voči životným otrasom) a ovládaní techník na riešenie strachu v rôznych situáciách. 

Ako rozvíjať vnútornú silu a rezilienciu?

V knihe Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia nájdete užitočné tipy na rozhovory nielen s deťmi, ale aj so sebou. S cieľom zistenia a naplnenia potrieb - svojich aj potrieb dieťaťa. 

Dokážeme vyjadriť svoje pocity? Ako rodičia sme si istí, že naše dieťa vie, cíti, že ho milujeme? Vieme, kedy sa cíti milované, alebo práve naopak - v akých situáciách sa cíti menej milované, alebo odmietané? Naučili sme ho, že aj keď sa hneváme, sme rozhorčení kvôli jeho správaniu, sa to netýka našej lásky k nemu? Môže vás to prekvapiť, ale aj tieto záležitosti vplývajú na to, či vy alebo dieťa v krízovej situácii dokážete požiadať o pomoc alebo pohotovo konať. 

Schopnosť použiť rôzne techniky závisí aj od toho, či dokážeme prekonať vnútorný strach a či veríme, že tej pomoci sme hodné a že druhí nám dokážu pomôcť.

My totiž môžeme vedieť, že tiesňová linka má číslo 112 a polícia 158, ale ak spanikárime, ruky sa nám roztrasú alebo neveríme, že nám niekto pomôže, hodnota telefónnych čísel bude v tej chvíli nula. To isté platí aj v prípade, ak sa staneme svedkami únosu. Ak sa aktivujú naše vnútorné bloky a premôže nás panika, nedokážeme reálne vyhodnotiť situáciu ani poskytnúť pomoc. 

Naučme dieťa ako sa zachovať, keby sa stalo obeťou pokusu o únos. Kričať najhlasnejšie, ako len dokáže, aby si to ľudia v okolí všimli. Aby dieťa v takej situácii "nezamrzlo", je potrebné, aby bolo vnútorne silné.

Rozvíjajme v dieťati schopnosť upokojenia mysle. Rozrušené dieťa ľahko zmocní panika a to nepomôže. Rôzne dýchacie techniky, pocit nádeje, že táto situácia prejde a napríklad aj používanie techniky bublinky bezpečia (nájdete ju v 4.kapitole knižky Som skvelé dieťa a v knihe Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu) môže pomôcť ku tomu, aby dieťa v stresovej situácii nemíňalo energiu na paniku a dokázalo udržať vnímanie.

Naučme dieťa požiadať o pomoc aj vtedy, keď sa mu deje niečo, čo mu je nepríjemné alebo ubližuje. Vie dieťa, ako sa má zachovať, keď sa v dave, alebo na cudzom mieste stratí, resp. keď sa mu podarí uniknúť únoscom? 

1.Najprv skúsiť nájsť človeka v uniforme. 

2.Ak nie je na blízku, tak osloviť rodinu s deťmi. 

3. Ak ani takú nevidí, tak nech osloví ženu. 

Malo by vedieť požiadať o jasnú vec, nie všeobecne žiadať o pomoc. Napr.: "Potrebujem zavolať mame, môžete mi vytočiť jej číslo na vašom mobile, prosím?"

Samozrejme k tomu je potrebné, aby dieťa vedelo vaše číslo, resp. celé meno.

Nepripravujme sa na to, že naše dieťa môže byť nezvestné, ale sa sústreďme na to, aby sa cítilo milované a dokázalo sa zachovať zodpovedne, primerane svojmu veku, aj v enormne stresových situáciách.

Pred 3 rokmi som obdobie nezvestnosti dieťaťa psychicky zvládla okrem podpory okolia aj vďaka tomu, že svoju vnútornú silu priebežne rozvíjam a učím sa nové nástroje na aktivovanie zdrojov a riešenia strachu. 

Vytvárajme spoločne svet, v ktorom sa žije bezpečne.

S úctou k životu

Katarína Brňáková

Majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy

Knižný balík "Odvážne dieťa" na rozvoj vnútornej sily, reziliencie a osvojenie techník na riešenie strachu