Príbehy

Autorka vraj nepozná rozdiel medzi "jednou výchovnou" a týraním, a preto je jej článok kravina.

Výchova detí je citlivá a často polarizujúca téma. Niektorí rodičia siahajú po fyzických trestoch, iní sa vyhýbajú akýmkoľvek hraniciam. Pravda je, že deti hranice potrebujú – ale dá sa ich učiť aj láskavo. Ako teda ukázniť dieťa nenásilnou cestou tak, aby si osvojilo pravidlá a pritom sa cítilo milované?

Každé tretie dievča a každý desiaty chlapec na Slovensku v detstve zažije sexuálne zneužitie formou obchytkávania. "Vyšlo nám, že penetratívne formy zneužitia zažilo 5 až 6 percent dievčat a 1 percento chlapcov," hovorí odborníčka na problematiku sexuálneho zneužívania detí Slávka Karkošková o výsledkoch výskumu z roku 2019. Denník N prináša ...

"V triede je 25 detí, vyzbierali sme po 2 eurá a dali sme učiteľkám hodnotný darček, ktorý ich nielen potešil, ale pomôže aj našim deťom."

Na Slovensku a v Česku je fyzické trestanie detí, žiaľ, stále pomerne rozšírené. Mnohí rodičia, ktorí boli v detstve sami bití, ho považujú za normálny a účinný výchovný prostriedok, obhajujú sa slovami: "Jedna výchovná ešte nikomu neublížila, pozrite sa na mňa, vyrástol zo mňa úplne normálny človek."

V rodičovstve sú najpodstatnejšie 2 veci: aby sa dieťa cítilo v bezpečí (alebo ak sa necíti, vedelo, že kde bezpečie nájde) a aby sa dieťa cítilo milované.

Štvrtina opýtaných na Slovensku sa cíti osamelo, pätina je sociálne izolovaná, ukázal projekt Univerzity Komenského. "Prejavy toho, že nikam nepatrím, sú v našej populácii veľmi časté," hovorí psychológ Michal Hajdúk. Najmä osamelosť je spojená s depresiou a úzkosťou.

Po prvej strane ma zmohol záchvat plaču.

Tento text pochádza z pera Kataríny Brňákovej, bol napísaný bez využitia umelej inteligencie.

Napísala: Michaela Ray - autorka a terapeutka